Školský rok 2085/86 začal (moment dramatickej odmlky) po prázdninách, ktoré ako všetky iné ubehli rýchlo a nečakane. Aj v tomto roku zasadlo do lavíc mnoho modrých prváčikov a taktiež kopec ostrieľanejších študentov.

Našim koľajným riaditeľom bol Alex Petrov, ktorý svoje miesto spravoval naozaj svedomito. Niečo také sa ale bohužiaľ nedalo povedať o pánovi Oliverovi C. Hopkinsovi, ktorý si svoju úlohu primusa udržal len do prvého polroku.  V druhom polroku bol odvolaný, viacej sa na pozíciu primusa nehodil a to nielen pretože sa prevalilo jeho drzé správanie k profesorom z minulého roku, ale aj pretože podal sťažnosť na koľajnú riaditeľku nebelvíru – Alen King. Ostatok našej študentskej rady v podobe troch prefektov: Caryho Lee, Daciany R. Williamsovej a Yureky C. Cellarage našťastie o svoje miesto neprišiel a udržal tak dobré meno nielen sebe, ale aj svojej fakulte.

Okrem nepríjemných udalostí s primusom sa ale zvyšok školského roku niesol v pokojnom aj keď nie príliš výhernom duchu, školský pohár nám utiekol len o jedno miesto, nedarilo sa nám ani v medzikoľajnej súťaži o najkrajší stromček kde sme si tiež ukoristili druhé miesto. Taktiež sme si neprilepšili v hádankovej súťaži, ktorá sa konala pod dohľadom členov študentskej rady, spočívala princípom jednej hádanky za mesiac. Hodnotila sa rýchlosť a správnosť, študenti teda mohli koľaji nazbierať zopár bodov ako jednotlivci. A Rowena si to predstav práve v hádankách sme boli poslední (irónia ak si človek uvedomí, že bez uhádnutia hádanky sa ani len nedostaneme k svojim izbám). No nebolo treba vešať hlavu, mali sme plno pekných akcií z ktorých môžem spomenúť napríklad Havraspársky zlet na Ravenscraigu, literárny podvečer či vyrábanie vianočných ozdôb.

A keď sme už pri Vianociach dostali sme k nim krásny darček, Nebelvírsky nám darovali vlastnoručne vyrobené hlinené hrnčeky natreté modrou glazúrou. Nedalo sa povedať, že by boli všetky dokonalé, ale boli darované zo srdca, každý z nás navyše vyfasoval aj kapriu šupinku pre šťastie a kúsok vlastnoručne vypestovanej čajovej zmesi!

A hoci sa nám nedarilo v súťažiach s ostatnými koľajami musím spomenúť aspoň tie naše, rýdzo modré. Hon na Fantomasa vyhrala Kassandra Hatzidakis a slávne Rowenino klánie Antonie Dooher.

Potešila by som vás aj študentom, ktorý nazbieral najviac jedničiek, ale tento rok bolo všetko inak a žiadna takáto kategória sa nevyhlasovala. Namiesto klasického štipendia v podobe odmien s koľajnou tématikou sa dostávali peniaze.

A tak sme za sebou nechali ďalší rok, možno s malou nádejou na to, že ten ďalší bude o niečo lepší.


Prolog ~ 1. ~ 2. ~ 3. ~ 4. ~ 5. ~ 6. ~ 7. ~ 8. ~ 9. ~ 10. ~ 11. ~ 12. ~ 13. ~ 14. ~ 15. ~ 16. ~ 17.18. ~ 19. ~ 20. ~ 21. ~ 22. ~ 23. ~ 24. ~ 25. ~ 26. ~ 27. ~ 28. ~ 29. ~ Epilog